UNDERGROUND Carp Social


Nie, toto nebude článok o tejto preslávenej kubánskej skupine, ale o našej už tradičnej, kaprárskej výprave so závanom kvalitnej muziky, rumu a tabaku. Proste Carp Social ako sa patrí. Už niekoľko rokov sa stretávame partia kamarátov Dado, Edo Hudec a ja, pri niektorej vode a vychutnávame si prírodu a spoločnosť. Samozrejme ani jedna takáto rybačka nebola iba o nás troch a rybách. Nikdy to nebolo šialené chytanie za každú cenu, ale pohodové posedenie, kecanie možno s pesničkami BVSC hrajúcim v pozadí a užívaní si dobrej nálady a výhľadu na vytúžený breh tej ktorej vody. Toto proste milujem a určite odporúčam každému aby to vyskúšal. Ako som spomínal nie je to iba nás troch. Pridávajú sa k nám aj iný kaprári, možno niekedy na noc, dve, alebo iba na krátku návševu. Je to proste o pohodových ľuďoch, ktorích spája rovnaká vášeň ako nás – kaprárina.

Takto som už sponznal naozaj niekoľko dobrých ľudí a výborných kaprárov, ktorích by som asi za normálnych podmienok ani nestretol. Minulý rok bol taký aký bol, takže tento rok som sa už nevedel dočkať tohto Social-u. Aj keď to nebolo naplánované mesiace dopredu, dali sme si naozaj menej času ako sme zvyklí a už to tu bolo ako blesk z neba. Vybrali sme si stretko na Komjaticiach, čo je naozaj jedna z naj vôd na Slovensku (čo sa rýb týka). Cestou som sa rozhodol, že si spravím malý detour a vybral som sa cez okres, v ktorom päťku nezaradíš (Banská Štiavnica), aby som si pozrel možno najbližšiu lokalitu na chytanie a to Vindšachtu. Dúfam, že si sem ešte tento rok sadnem na niekoľko dní.



Po niekoľkohodinovom tripe som sa dostal na štrkovisko, kde ma už čakali moji naj kamaráti. Miesto pri vode už mali obsadené a po uvítaní bol čas na vyloženie si vecí. Pred sebou som mal priestor s niekoľkými možnosťami. Keďže sme sedeli na výčnelku, mohli sme chytať rôznymi smermi. Priamo pred nami sa rozprestierala voľná plocha s hĺbkou asi deväť metrov, ktorá asi po sto metroch vychádzala na krížom tiahnucu sa úzku vyvýšeninu s hĺbkou 3-3,5 metra, za ňou zas “kanál” 6,5 metra a znovu to stúpalo. Na ľavo od nej smerom k ľavému ostrovčeku sa nachádzala širšia plošina, ktorej špic mal hĺbku 1,7 metrov. Na pravej strane bol malý ostrovček vo vzdialenosti asi 70 metrov od nás. Jeho konce ponúkali zaujímavé miesta na uloženie montáží, keďže jeho kraje plynulo klesali do hĺbky. Napravo od ostrovčeka sa rozprestierala tzv. zátoka, ktorá svojim kľudom lákala na nahodenie montáží.

Keďže som bol posledný pri vode mal som menej možností na výber a zatiaľ som si sadol do tzv. dolného fleku na ľavú stranu. Vôňa jazera počas preskúmavania dna je zážitok sama o sebe. Už mi to naozaj chýbalo. Je to celkom iné plaviť sa na vode ako iba ju pozorovať z brehu. Čistá voda a jarný vietor počas slnečného dňa je niečo, čo úplne nabije človeka energiou. Náš kamarát, ktorý tu bol s nami iba na niekoľko dní, zdolával jedného kapra za druhým. Fungoval mu jednoduchý Ronnie s jedným boiliesom v 6,5 metrovej hĺbke. Na breh sa dostalo niekoľko kaprov cez 20 kíl, čo je naozaj neuveriteľné, čo i len písať. Edo mal montáže na dlhotiahlej plytšine a vyťahoval krásnych jedincov. Dokonca viackrát sa stalo, že počas vracania sa z vyvážky už mal kapra na háčiku. Niečo neskutočné. Tu naozaj, ak sa človek chcel zblázniť z rýb, dalo sa to vybaviť. Proste vyviesť, zakŕmiť a ideš. Pondelok sa k nám pridal aj Martin Mečiar na prenocovanie a zdolal niekoľko pekných jedincov. V noci ale prúty ostávali ticho. Nič nezvyčajné na Komjatice. Aspoň sme čo to pospali.

Prvé tri dni sme mali, krásne slnečné teplé počasie. V utorok sa to začalo meniť a už aj vietor slabol. Po niekoľkých “menších” kaproch som sa presunul a začal chytať smerom na pravý ostrovček, ktorý ma stále lákal. Keďže to bol Social ako sa patrí, nenáhlili sme sa za rybami, ale čakali sme na nich sediac v kruhu pri príjemnej hudbe s trochou vína a pizze. Na noc sme už ani nenahodili. Mali sme hlásený dážď a pri týchto strmých brehoch by bolo podoberanie rýb rovné okúpaniu sa. Ráno sme sa do toho ale pustili. Tlak sa menil, čo bolo vidno aj na rybách. Menšie jedince nás obchádzali a tie, ktoré sa dostávali na breh mali čudne vypuklé oči, čo bolo asi príčinou rozdielu tlaku. Večer sme stáli pri brehu, keď k nám pribehol David, že videl veľkého kapra pri brehu vo svite čelovky. Ihneď tam umiestnil jednu montáž, asi tak meter od brehu a zakŕmil lopatkou partiklu. V noci mal David záber na tento prút a vytiahol od brehu parádneho kapra s váhou 25 kíl. Proste neuveriteľné. Boli sme v eufórii. Kapor neskutočných rozmerov, ktorý sa rozhodol priblížiť sa k brehu za potravou. Ostatné prúty z ďaleka mlčali celú noc. Okrem tejto. Takže mali sme recept na nočné velikány.

Ďalší deň som chytal už iba na odhoz. Zameral som sa na obe konce ostrovčeka, kde bola plytšia voda. Podarilo sa mi odtiaľ dostať niekoľko pekných kaprov. Všetko na jednu Popku na Ronnie rig s partiklovým kŕmením. Najlepšie bolo na tom, že som sa ani nemusel vydávať za kaprami na člne. Ten som používal iba na zakrmovanie. Problémové bolo práve miesto pri rohu ostrova. Zaseknuté ryby inštinktívne zachádzali za ostrov, kde bol ešte k tomu potopený betónový panel, do ktorého sa často zachytával silón. No našťastie mne sa to nestávalo a ryby som po niekoľkominútovom zdolávaní podoberal pri brehu. Večer som si jednu montáž položil takisto k brehu. Možno to vyjde, možno nie. Lopatka tygráča a šiel som si ľahnúť. No po polnoci som sa budil na vreskot hlásiča. Ani som si neuvedomil, že je to moja pobrežná montáž, keď som podoberal prút. Silný protivník si bral metre silónu. Mne však bola zima a tak som sa ešte s prútom v ruke vybral po bundu, ktorú som mal v bivaku. Po niekoľkých minútach bol kapor znova pri brehu, no zísť a podobrať ho bolo na mokrom a strmom brehu rizikové. Zobudil som Eda aby mi s tým pomohol a za chvíľu bol kapor v podberáku. Edko mi zahlásil, že mi ho podá hore, no keď to skúsil rozmyslel si to.

Bolo to zviera na ktoré som už roky čakal. Putoval do obrovského vážiaceho saku, ktorý celkom vyplnil. Dvaja sme mali čo robiť aby sme ho nejako dostali hore na breh do podložky. Tu sme si ho mohli prvýkrát poriadne pozrieť. Mal som ešte dosť neprebudené oči, tak som si ich iba šúchal aby som lepšie videl. V podložke bola obluda. Ani som tomu nechcel veriť čo bolo predo mnou. Po toľkých rokoch to vyzeralo, že si konečne polepším osobák. Asi ani nemusím opisovať čo sa vo mne dialo. Keď sme ho dali na váhu, ukázala rovných 28 kíl! Bolo to niečo neuveriteľné. Môj najväčší kapor a iba meter od brehu. Žiadne obrovské kŕmne kampane, žiadne špeciálne boiliesy, iba popka zaliata Goo-čkom a lopatka tygráča. Toto bol úspešný recept na kaprov, ktorý nám neskutočne fungoval. A to aj napriek tomu, že predchádzajúce roky tu fungovalo niečo celkom iné. Ale bolo to pre mňa jedno. Po takejto rybe som vytiahol aj druhý prút. Môj cieľ bol splnený.

Posledné dni som už iba v kľude sedel v spoločnosti Eda a Davida a preberali sme si plány na tento rok. Možno bude lepší ako ten minulý. Pred obedom sme si ešte zabelni kúpiť nejaké veci do mesta a hlavne čínu na obed. Chceli sme sa ešte vydať do Komárna pre Edov chýbajúci príposluch, ale žiaľ ho ešte nenaskladnili. Našťastie nebol ďaleko od svojich hlásičov, takže to odchytal takto. Na piatkovú noc sme všetci umiestnili k brehu jednu montáž dúfajúc v ďalšieho velikána. No už to neprišlo, možno aj z dôvodu, že na vode bolo oveľa viac rybárov ako počas týždňa. V sobotu ráno nám už došlo, že sa blíži koniec našej výpravy a začali sme s balením. Všetko do áut a domov. Ani neviem prečo, ale trvalo nám to oveľa dlhšie ako normálne. Asi sme si nechceli priznať, že to končí, veď ten týždeň ubehol ako nič. No ale toto ku kaprárine patrí tiež. Cesta domov s myšlienkami na príjemne strávené chvíle a krásnych kaprov.



by Peter Dubík