Zdravím priatelia!

Po roku by som sa rád s vami podelil o svoju zmes zážitkov z tohtoročnej sezóny na mojej obľúbenej priehrade. VN Ružín je moja srdcová záležitosť. A nie len moja. Každým rokom Ružín navštevuje stále viac a viac rybárov z celého Slovenska. Krásna príroda a náročnosť lovu je výzvou pre mnohých. Keďže žijem v Prešove, mám túto vodu takmer na skok. Ako minulý rok, tak aj počas tejto sezóny som chcel tejto vode povenovať čo najviac.

Bohužiaľ práca mi nedovolí tráviť pri vode toľko času, koľko by bolo treba tejto vode obetovať. Väčšinou sa v mojom prípade jedná o párhodinové výpravy. Maximálne sa dostanem k vode na 48h. Avšak niekedy aj 8 hodín na dobrom mieste je viac ako 48 hodín na zlom mieste. Nakoľko som vďaka času strávenom pri vode a radám od kamarátov nazbieral nejaké tie skúsenosti, mal som vytipované miesta, ktoré budem počas letných a jesenných mesiacov navštevovať. Avšak každý rok je iný. To, čo platilo minulého roku, nemusí platiť aj túto sezónu.

Júl

Počas júna a júla som absolvoval len pár krátkych výprav. Skúšal som rôzne miesta od Margecian až po Ypsilonku. Na každej z nich sa mi podarilo zdolať nejakého kapríka. Rozpisovať ich priebeh by bolo takmer zbytočné. Na rybačku, ktorá mi utkvela v pamäti som sa vydal koncom júla s kolegom Jakubom. Pôvodný plán bol ísť na vyrovnávaciu vodnú nádrž ale po diskusii s pracovníkmi na hrádzi sme sa rozhodli ísť na Ružín. Vybrali sme si miesto, kde sme ešte nikdy nelovili.

Podľa informácií od kamarátov približne vieme, kde by sa mohli ryby nachádzať. Vonku panujú neskutočné horúčavy. Rozbalenie bivakov a prútov nám trvá len pár minút. Teraz nastáva otázka, čo pod háčik. Obaja skúšame to svoje. Na jeden prút do 3m vody nastražujem klasické krillového panáčika. Druhý prút som sa rozhodol vyviesť čo ku potopenému stromu, ktorý sa nachádzal asi 150m popri našom brehu. Tu som našil na vlas dva tigrie orechy a montáž zasypal pár hrsťami fermentovaného orechu.

Na tigráč som ešte nikdy nechytal ale kvôli jeho vlastnostiam som sa ho rozhodol skúšať na každej výprave. Aké má výhody? Po prvé, je to partikel. Kaprovité ryby často uprednostnia partikel pred boiliesom alebo peletami. Je to pevná odolná nástraha, ktorú nezničia drobné ryby a vydrží ležať na dne aj pár dní. A nakoniec, je rozhodne lacnejší ako kvalitné boilies. Po vyvezení oddychujeme v tieni bivaku a všímame si na sebe charakteristické slnečné opálenie. 3 hodinky na slnku a vyzeráme ako americké homáre. Cez deň záber nečakáme a už sa tešíme, čo prinesie noc. Avšak nečakané zábery sú najlepšie zábery.

Presne o 17tej prichádza cirkulár na prút s tigrím orechom. V návale adrenalínu sa rozbieham a ninja skokom pristávam pri prútoch. Skok z 1,5m výšky v šľapkách na kamene mohol dopadnúť len veľmi dobre alebo veľmi zle. Chytám prút do ruky a je mi jasné, že kapor je v spadnutom strome. Sadáme do člna a čím skôr sa snažíme dostať ku rybe. Zisťujeme, že vlasec je zamotaný v pár vetvičkách. Po uvoľnení vlasec smeruje ďalej od stromu. Ryba je stále tam.

Júlový fešák, ktorý neodolal tygriemu orechu

 

Vďaka montáži s odpadávajúcim kameňom sa kapor tak neplaší, ako keď by mal stále za sebou niesť olovo. Kubo sa snaží zdolávačku aj zdokumentovať. Je nám jasné, že už to bude krajší kapor. Po dvoch minútkach úspešne podoberáme zdatného vysokého šupináča. Mierime s ním na breh a dávam ho oddýchnuť do plávajúceho vážiaceho saku.

Zatiaľ idem opäť vyviezť montáž. Možno sa niekto opýta prečo by nebolo lepšie kapra hneď vyfotiť a pustiť. Môj osobný názor je, že je lepšie, keď si ryba pred fotením a kamerovaním trochu oddýchne v prirodzenom prostredí. Predstavte si, že zabehnete maratón a potom vás ešte pošlem plávať do vody. Tiež by to nebolo každému príjemné. Po zdokumentovaní sa lúčim so šupinatým fešákom.

Čoskoro nás zastihuje silná búrka. Nepamätám sa už presne ale asi sme prevážali prút, keď sa na nás valila biela stena. Silný vietor, dážď a krúpy. V poslednej možnej sekunde sme stihli prísť na breh a rýchlo sa skryť v bivaku. Po hodinovom lejaku si ideme urobiť nejakú tú večeru. Na grilované rebrá sa tešíme už od rána. Večer si vychutnávame fajnú večeru a sme zvedaví, čo prinesie noc. Tá búrka buď pomohla alebo to všetko skazila.

A veru, že skazila. Celú noc nám ani nepíplo. Ráno sa ešte rozhodujem previezť prút na tigrí orech. K dvom orechom pridávam ešte ružovú krillovú popku, aby nástraha pekne balancovala nad kobercom kŕmenia. Oplatilo sa. Po troch hodinách počas balenia prichádza opäť razantná jazda. Bohužiaľ, kým sme prišli ku stromu kapor bol preč a montáž nekompromisne uviaznutá v strome. Aj to sa však stáva. Aj ryba musí mať šancu.

Obed sa pomaly blíži a my už nakladáme veci do auta, keď tu zrazu dostáva Kubo padák. Po 24 hodinách sa dočkal. Z výsledku bol potešený a sklamaný zároveň. Na 24mm guličku s popkou zdolal asi 40cm kapríka. Selekcia ako sa patrí. S výpravou sme relatívne spokojní.

 

August

Počas augustu som sa dostal na Ružín asi dvakrát. Na prvej rybačke sa mi podarilo počas veľmi slabej aktivity zdolať pomocou tigrieho orecha aspoň dvoch 60tnikov. Druhá akcia sa niesla len od večera do rána. A čím bola špecifická? Po vyvezení a zotmení prišla priam nádherná prietrž.

Dážď, vietor, blesky. Rozhodol som sa ani nerozkladať bivak. Radšej to prespím v aute. V hlave mi behali myšlienky. Čo by som robil, keby som teraz dostal záber? Kvôli bezpečnosti by som asi ani radšej nevyšiel z auta. Mýslite, že to tak bolo?

Do pár minút mi pri hlave pípa príposluch a ja som v sekunde vyskočil z auta do silnej búrky. Rybe som nedal ani šancu a ťahal som ju rýchlo na breh. Jednalo sa o menšieho šupíka. Už keď som bol mokrý, išiel som aj rovno vyviezť. Našťastie sa do rána už nič neozvalo a mohol som sa trochu vyspať.

Ráno po rozvidnení ma čakalo prekvapenie. Na brehu z vody trčali len signalizátory a špičky prútov. Typický Ružín. Rovnako ako vie za deň spustiť stav o viac ako meter, tak ho vie aj poriadne napustiť. Fotku posielam kamarátom, ktorí sa nevedeli dosmiať. Všetko mokré rýchlo balím a cestujem do práce.

Jeden čistokrvný kapor z orechovej kampane.

September

Tento mesiac mám asi najradšej. Pri vode sa už redukuje počet dovolenkárov a zvyšuje sa aktivita väčších rýb. Tohtoročný september bol však úplne iný ako v minulý rok. Kým minulého roku už bolo chladnejšie a stav vody bol 1,5m pod normálom, tento rok bolo panovali horúčavy a stav vody bol plný.

Mal som informácie, že veľké kusy začínajú cestovať v koryte od septembra do novembra. Zvolil som si miesto, kde som mal minulý rok v septembri pekné úspechy. K vode prichádzam podvečer. Chystám prúty a montáže. Keďže som mal v pláne urobiť ,, orechovú kampaň“, okrem tigrieho orechu som si nič iné nevzal. Na vlas som nastražil dva tigrie orechy s 12mm ružovou krillovou popkou. Montáže som položil do 8 a 9m hĺbky a poriadne ich zasypal.

Pred zotmením ešte rýchlo postaviť bivak a užívať si pobyt pri vode. Pri vode môžem byť maximálne do obedu. Je to len 18 hodín lovu ale aj to lepšie ako nič. Cez noc sa nič nedeje. Ráno o deviatej skúšam jeden prút položiť do svahu do 3m hĺbky. Po pár minútach dostávam okamžitý záber a z člna si pekne zdolávam vytúženú rybu.

Jednalo sa o bezchybného miestneho šupíka. Konečne to nebol žiadny násaďák. Opäť raz som rád, že som v krátkom čase dokázal urobiť záber. Kapríka si dokumentujem, dávam mu slobodu a pomaly balím veci do auta.

V jednoduchosti je krása.

 

Posledný septembrový týždeň sme sa s Jakubom J. a Jakubom H. dohodli na spoločnej dvojdňovej výprave. Zvolili sme si miesto, kde som lovil naposledy. Ľahký prístup k vode a veľa miesta na bivaky nám vyhovovalo.

Panovalo teplé slnečné počasie. Zima bola citeľná len nad ránom. K vode prichádzam skoro ráno. Kubo H. je pri vode už o deň skôr, no záber sa mu nepodarilo urobiť. Miesta na lov volíme v 14m hĺbkach. Ja skúšam kombináciu tigrieho orechu s popkou. Po dôkladnom položení montáže priamo na vlasec vedúci do vody vysypávam 4 kg tigrieho orechu.

Počas padania na dno sa určite rozpestrie po väčšej ploche. Na druhý prút volím 2*24mm The Krill. Obe prúty som ochotný nechať ležať aj viac ako 24h. V hre máme 6 prútov, a tak dúfame v nejakého pekného kapríka. Na brehu panuje skvelá atmosféra. Jedla a pitia máme požehnane.

Prvých 24 hodín neprichádza žiaden záber. No po 25 hodinách dostávam konečne kontakt. No keď sa mi pri člne ukázal pleskáč a pri tlamke mu tancovali dve 24mm guličky, prišlo mi do plaču a smiechu zároveň. Čo už. Celý deň sa nedeje vôbec nič. Až ku večeru prichádza jazda na tigrí orech.

Na brehu všetci výskame ,,joooooo!!!“. Po zdolávačke dvíham ku člnu maličkého kapríka. Konečne vidíme ,,poriadneho“ kapra z koryta. Rýchlo idem položiť montáž naspäť. A teraz sa stane niečo, čo mi udialo presne pred rokom na tomto mieste. Počas pokladania montáže v stĺpci dostávam kopance do špičky.

Zasekávam a vyťahujem na vlas podobné kaprie mláďa. Rozdiel bol v tom, že pred rokom bol takto chytený kapor o desiatky centimetrov väčší. Zábavný zážitok bol za mnou a postupne sme už všetci mali prevezené prúty na ďalších 24 hodín lovu. Večer s Kubom zdolávame pleskáče a čakáme, čo prinesie noc.

Všetci sme zaspali ako bábätká. Skoro ráno nás všetkých budí zbesilá jazda na Jakubovom prúte. Obaja Kubovia sadajú na čln a meria k rybe. Na záber sa zobudil aj kamarát Tomáš loviaci vedľa nás. Obaja na brehu čakáme, s čím chalani prídu. Po 15 minútach sme sa dočkali.

Keď na breh doviezli kapra, hneď som ho identifikoval podľa jazvy. Kubovi gratulujem a hovorím mu, že minulý rok chytil tohto kapra kamarát na váhe 15 kg. Jakub bol šťastnejší ako na Vianoce. Sme zvedaví, koľko bude vážiť. Po odpočítaní vaku váha ukazuje niečo málo cez 13kg. Sme prekvapení. Namiesto toho aby rástol a priberal, ide váhou dole.

Nedostatok prirodzenej potravy a veľké množstvá násadových kaprov môžu byť príčinou tohto javu. Napriek všetkému sme radi, že konečne vidíme poriadnu rybu z Ružína. Kapor má jedinečné svetlo oranžové sfarbenie. Navrhol som mu dať meno ,,Mango“. Lovec pravdaže súhlasil.

Je to jedna z najkrajších rýb, akú máme zdokumentovanú na našej facebookovej stránke ,,Po stopách ružínskych kaprov“, kde sa snažíme dokumentovať úlovky kaprov z tejto priehrady. Ráno sa už nič nedeje. Počas balenia na mňa kričí od vedľa Tomáš. Zrejme potrebuje s niečím pomôcť. No keď vidím ako na podložku ukladá 92cm kapra, spadla mi sánka. Dlhý, štíhly žltý, panenský lysec.

Hotový poklad z tejto vody. Všetci mu gratulujeme a kapra dokumentujem. Veci máme už pobalené. Ostali len prúty a čln bez vesiel. Priamo na obed dostáva tento krát druhý Kubko jazdu na prút vyvezený od večera. Po 3 dňoch sa konečne dočkal záberu. Rýchlo s ním skáčem do člnu. No bez vesiel sa veru pádlovať nedá. Postupne nás priťahuje k rybe a my vieme, že to bude jeden z tých krajších. Meter po metri kapor stúpa z hĺbky. Po pár napínavých minútach podoberám nádherného dlhého šupináča.

Teraz nastal problém ako sa vrátiť bez vesiel na breh. Jakub bol ochotný a z auta zniesol čln a prišiel po nás. Mal som byť už na ceste domov ale nedá mi neurobiť kamarátovi pár fotiek vo vode s krásnymi 87cm kaprom. Bohužiaľ mu do 10 kg chýbalo pár gramov, čiže cieľ ešte Jakub splnený nemá.

Aspoň sa môže snažiť ďalej. Síce som túto rybačku skončil bez krajšej ryby ale som rád, že som po dlhej dobe bol na dva noci pri vode a skvelo si užil voľný čas. Verím, že môj čas ešte len príde.

Október

Na začiatku mesiaca som sa vydal s kolegom Kubom pokúsiť sa uloviť ružínskeho kapra aj v októbri. Bol by hriech nevyužiť možnosť loviť nonstop aj v tento jesenný mesiac. Mali sme pred sebou 2 noci na lov. Rozhodli sme sa chytať na rovnakom mieste, kde sa mu v septembri podarilo zdolať ,,Manga“.

Ja prichádzam k vode skoro ráno. Počas mierneho dažďa vyvážam prúty. Každú montáž zasypávam cca 3kg zmesi boilies, peliet a tigrieho orecha. Som ochotný to tam nechať ležať tak dlho, kým nepríde záber.

Aj kvôli tomu som zvolil väčšie kŕmne dávky. Zastaviť ryby v hlbokom koryte sa dá len za pomoci väčšieho množstva potravy. Teda to je môj názor. Po rannej prehánke rozkladám Pioneera a všetkým veciam dávam svoje miesto.

Jakub prichádza až na obed. Pomáham mu s vybaľovaním a medzi rečou sa ho pýtam, kde má vrchné diely prútov. Zrazu vyslovuje pár slov, ktoré sa rýmujú so slovom ,, do keketa“. Ja ako dobrý kamarát sa z neho samozrejme smejem. Našťastie mám v kufri ešte rezervné 6ft Scopky, a tak mu ich pravdaže požičiavam.

Kubík napichuje svoje osvedčené kombinácie a postupne vyváža obe prúty. Nasleduje dlhé čakanie, ktoré si krátime prípravou skvelej praženice. Pomer slaniny, vajíčok a cibule je 3:2:1. ,,Nízkokalorické jedlo“ nás zasýtilo až do večera.

Ako sme predpokladali, prvých 24 hodín sa neudialo nič. No hneď ako ráno vyšlo slnko, ozýva sa môj prút. Podľa ťahu mi je jasné, že to bude niečo menšie. Pri člne sa mi ukázal prvý 50tnik, ktorému visia z tlamky tigrie oriešky s broskyňovou popkou. Je zrejme čas našiť väčšiu nástrahu. Na druhú polovicu výpravy putuje na vlas 24mm boilies s popkou.

Po hodinke od vyvezenia dostávam jazdu na druhý prút. Podľa ťahu viem, že sa nejedná o malého kapra. S Kubom skáčeme do člna a pomaly si priťahujem nad kapra. Žiadne kopance, len plynulý ťah. S maximálnou opatrnosťou kapra dvíham hore. V hĺbke 2m už vidíme krásneho šupíka. Hneď ako som kapra dvihol ku hladine, Kubík ho v sekunde majstrovsky podobral.

Žiadny epický súboj sa nekonal, len rýchla a čistá práca. Na brehu kontrolujem, ako je kapor chytený. Jeden čistý vpich bez možnosti vyrezania. S kaprom si robím pár fotiek a videí. Zanedlho už si spokojne pláva opäť vo vode. Samozrejme, že Jakub už hneď nalieva na úspech. Bohužiaľ to bol druhý a zároveň posledný kapor tejto výpravy. Nasledujúcich 28 hodín sa zmenilo počasie, rozpršalo sa a naše prúty boli hluché. Opäť sa nám ukázalo, aký vie byť Ružín nevyspytateľný.

Nakoniec sme boli radi aj za tie dva úlovky. Na konci októbra a na začiatku novembra som sa ešte vydal na dve krátke rybačky, počas ktorých som sa pohral s miestnymi dorastencami. Väčšie kusy som na lovnom mieste nemal. Som veľmi rád, že je možné loviť nonstop aj v októbri.

Je to už tá pravá jeseň, kedy sa začne sfarbovať a opadávať lístie. Zredukuje sa počet rybárov a pri vode vládne pokoj. Už sa veľmi teším na ďalší rok a som zvedavý, čo nové nám táto voda ukáže.

Presne kvôli takýmto rybám tu veľmi rád chodím

 

Koncová zostava

V rýchlosti by som vám ešte opísal zostavu a montáž, ktorú som používal celý rok. V podstate bola podobná ako aj minulý rok. Keď niečo funguje, netreba špekulovať. Na navijaku mám navinutý vlasec Katran Wild Carp v priemere 0,305mm. Silnejší vlasec tu nie je potreba dávať.

Na kmeňový vlasec som následne naviazal pár metrov šokového monofilu Brutal v priemere 0,55mm. To mi zaručuje, že pár posledných metrov mám maximálne pevných a odolných. Nasleduje klasický závesný klip s olovom a rýchloobratlíkom, na ktorom môžem v prípade potreby meniť nadväzce.

Pár týždňov som špekuloval, ako urobiť na montáž, ktorá bude jednoduchá, pevná a chytľavá. Nakoniec sa mi to podarilo a môžem spokojne povedať, že som si našiel montáž, ktorej na 100% verím. Jedná sa o celostužený nadväzec. Držal som sa hesla: ,,čím menej gumy, tým lepšie“. Vylúčil som všelijaké rovnátka, hadičky a krúžky.

Montáž pozostáva zo stuženej 25lb šnúrky Cobra, háčika Solar Stronghold 101 vo veľkosti 4 a malého broku pár centimetrov nad háčikom. Dokonale ostrý háčik vyviažem jednoduchým bezuzlovým viazaním až na úroveň protihrotu. Vďaka stuženej šnúrke nie je potreba navliekať žiadne rovnátka. Ďalšou obrovskou výhodou je, že počasia pokladania montáže do hĺbky sa mi takýto stužený nadväzec nezamotá a takisto sa nezamotá na dne pri ataku malých rýb.

Bezpečne pichnutý kapor

Pod háčikom som prezentoval celý rok boilies The Krill alebo tigrí orech. V nich mám plnú dôveru. Nič iné som neskúšal, nakoľko dôležitejšie bolo byť v správny čas na správnom mieste. Poslednú vec, ktorú mám stále pri sebe je JAG Ultra Eye (približovacie očko) a obyčajný brúsny kamienok. Pomocou nich viem aj nový háčik dobrúsiť do úplnej dokonalosti. Nevedel by som pokojne čakať na záber, ak by som mal pochybnosti o ostrosti háčika. To je všetko ohľadom koncovej zostavy.

Je úžasné, že sa na Ružíne každý rok chytajú stále nové ryby. Ťažko povedať, či sa tam okrem slávneho ,,Banána“ nachádzajú kapry presahujúcu magickú hranicu ale rozhodne v ružínskych hlbočinách plávajú divoké ryby, ktoré v živote neboli na háčiku.

Nakoniec by som rád poprial všetkým slušným rybárom, ktorí už vynaložili nemalé úsilie, aby sa im podarilo splniť si svoj rybársky sen. Pamätajte, že rybačka nie je len o rybách. Je to o prírode, oddychu, priateľoch a samozrejme aj o dobrej dávke adrenalínu. Majte sa priatelia a nech sa vám darí aj v roku 2020!

Martin Birkner

Originálny článok si môžete prečítať tu: https://www.carpfishingtime.sk/po-stopach-ruzinskych-kaprov-iii-cast/