Ako žena som od prírody nedočkavá a veľmi netrpezlivá. Na začiatok sezóny som sa nevedela dočkať, už pomaly pred koncom tej minulej. Obdobie mimo sezóny si väčšinou krátim pozeraním rybárskych zahraničných ale aj tých slovenských videí, vlogov, fotiek, rozhovorov či vyhľadávaním nových, zaujímavých jazier, kde som ešte nebola.

Samozrejme jazerá si vyberám nie len podľa ich lovného potenciálu ale ideálne aby bolo ešte aj pekné na pohľad (myslím si, že aj toto je jedná zo špecifických vlastnosti žien). Veľa rybačiek, najmä tých viacdňových,  trávim na súkromných rybníkoch alebo jazerách, či už na Slovensku alebo v okolitom zahraničí.

Keďže ani v rybárstve nezapriem svoju ženskosť, takmer každý voľný čas trávim vyhľadávaním a navštevovaním internetových obchodov a vymýšľam akú novú vychytávku ešte nemám vo svojej rybárskej výbave.

Takže na mojej rybačke nemôže chýbať ani organizér do bivaku, magnetická lampa, uzatvárateľná panvica, bandaska na vodu či mnoho ďalšieho „inovatívneho“. Všetko si nájde pekne svoje miesto a svoje využitie. Ešte, že sa trh celkom rýchlo rozrastá a ja mám stále, čo nakupovať (haha).

Vo svete ženy, resp. minimálne v tom mojom, musí mať všetko svoj systém a poriadok. Či sa jedná o byt, kanceláriu, rybársku výbavu či samotný bivak. Ako sa blíži sezóna, treba urobiť jarné upratovanie a ani tento rok tomu nebolo inak.

Umyť podložku, vyprášiť podberák, skontrolovať udice, previnúť silóny či pretriediť nadväzce. Toto sú činnosti bez ktorých sa na prvú rybačku určite nevyberiem. A viete, treba pozrieť či mám všetky potrebné komponenty (PVA šnúrky, háčiky, vlasové rovnátka…) a či netreba niečo predsa len dokúpiť.

Dočkala som sa sezóny

Tento rok som zahájila sezónu už koncom marca, kedy som sa aj s priateľom vybrala na Dolnobarské rybníky. Prečo práve sem? Tento revír je vzdialený necelú hodinu cesty autom z Bratislavy, takže je relatívne blízko nášho bydliska. Keďže toto miesto dobre poznáme, vieme, čo tu funguje a väčšinou sa nám podarí super zachytať. A práve to mi dáva tú správnu energiu na odštartovanie novej sezóny.

Hĺbka rybníka v priemere 1,5 – 2 metre a dno je tu pomerne bahnité. Keďže mám radšej „romantiku“, snažím sa vždy si vyberať miesto, ktoré je mierne na samotke, obkolesené zeleňou či aspoň trošku vzdialené od ostatných rybárov. Predsa len robím každý deň v kolektíve ľudí, takže rybačka, je pre mňa miestom, kde môžem vypnúť, venovať sa sama sebe a naplno zrelaxovať.

Mnoho ľudí sa pýta, či si ženy na ryby berú to isté ako muži. A odpoveď znie: určite áno…ale ešte omnoho viac „blbostí“. Či idem na jedno dňovú rybačku alebo na týždeň, vždy musím mať pocit, že mám dostatočný hygienický komfort rovnako ako doma. Takže namiesto sprchy – mokré vreckovky, namiesto šampónu – suchý šampón, no a samozrejme kefka, deodorant musí byť. Ako hovorí moja mamina: čistota pol života.

Samozrejme tiež sa riadim heslom, že nikdy neviete, čo budete potrebovať a auto predsa znesie veľa. Preto v našej výbave je takmer všetko (a to doslovne), čo by sa nám potenciálne mohlo hodiť. A ideálne aj s rezervou. Teda málokedy vytrieďujeme nejaké pop-upky, dipy, bižutériu či čokoľvek iné. Keďže som veľký milovník jedla, práve to zaberá veľkú časť mojich vecí. Samozrejme teraz nehovorím o pochúťkach pre kaprov, ktorí sa teda tiež nemajú na čo sťažovať.

Keď žena experimentuje

Aj napriek skoršiemu mesiacu bola teplota vody už pomerne vysoká a preto som sa rozhodla chytať na halibutové pelety v kombinácii s pop-up guličkou. Pelety som si pár dní vopred zaliala tuniakovým dipom a nechala odležať nech poriadne nasiaknú. Na montáž som zvolila jemnú 15 librovú šnúrku a háčiky veľkosti 10.

Nástrahy som použila taktiež malých rozmerov, približne 12 až 14mm, ktoré som väčšinou ešte mierne orezala. Síce menej selektívna metóda ale po dlhej prestávke mimo sezóny si túžim najmä poriadne zachytať. Takže selekciu si nechám na neskôr. Na Dolnobarských rybníkoch sa mi zo skúseností osvedčilo, že farba nástrahy je tu zvyčajne rozhodujúca. Keďže rada experimentujem, otestovala som viaceré farebné kombinácie.

Z pop-up guličiek mám najradšej žltú „pampelišku“ od Mikbaits a tak som ju tradične vyskúšala aj teraz. Taktiež ma lákala aj novinka od Nash, svojou ružovou farbou a citrusovou vôňou. Po niekoľkých záberoch, však bolo jasné, že oranžová je víťaz. No základom je skúšať. Nikdy neviete, na akú kuchyňu majú práve kapre chuť.

Jarné zblíženie

Nie jeden ale asi 20 kaprov za 2 dni! Rybačka, na ktorú sa oplatilo počkať. Rybačka, ktorá vás dobije energiou a pocitom, že celé toto hobby stojí za to! Každý zvuk hlásiča, každý záber je pre mňa neuveriteľný adrenalín a neopísateľné vzrušenie. Zdvihnutie udice, seknutie a potom keď cítite tu váhu na druhej strane…je to tu!

Z vody som vyťahovala skvost za skvostom, všetky okolo 10 kg, no niektorí, veľkí bojovníci. Zábery od kaprov doplnili aj dva, pre mňa menej atraktívne sumce. Ale nechýbal ani amur či nočné zábery pleskáčov a karasov, ktoré určite „potešia“ nie jedného rybára. Pre mňa ako ženu, sú najvzácnejšie zábery práve tie, spoločné s mojím priateľom.

Dva zábery súčasne je moment, kedy pracujeme obaja ako ešte lepší tím. Prekladáme udice, aby nám nešli ryby do silónov, prehadzujeme si podberák, hľadáme v zmätku peán, ktorý sa zase niekde zamotal, kričíme jeden na druhého, no a na koniec…v jednej podložke jeden triumf, v druhej druhý. Toto sú pre mňa tie najväčšie okamihy zadosťučinenia, ktoré si s priateľom (a mnohými endorfínmi) dokonale užívame.

A samozrejme na záver prichádza fotenie. K množstvu záberov určite prispel aj zvolený spôsob kŕmenia. Keďže aktivita rýb bola očividná, vnadili sme do široka a pravidelne po záberoch dokrmovali kobrou. Vďaka tomu sme udržali rybu na našom lovnom mieste a zábery prichádzali pravidelne v približne hodinových intervaloch.

Prekvapenie na záver

Ako som spomínala, dva zábery súčasne z vás vyplavia značný objem hormónov šťastia. Ale, čo ak máte štyri zábery naraz? A ste len dvaja? Hlásiče pípajú jeden cez druhý, do toho zvuk odvíjajúcej sa cievky, výkriky radosti a smiechu. V rukách už každý po jednej udici a trieskanie si hlavy, prečo len nemáte o jednu ruku navyše aby ste to mohli ideálne všetko naraz vytiahnuť.?

Ale, čo ak ešte zistite, že pri vyťahovaní poslednej udice na vás čaká nie jedno ale dve malé malé prekvapenia? Už som ťahala posledné metre silónu, keď som zbadala, že na konci nie je kapor, ani amur, dokonca ani sumec. Na mojej udici som mala malého ostrieža, ktorého práve držala v zovretí šťuka. Okrem toho, že som v živote takú veľkú štuku nevidela, bol to pre mňa (dovolím si tvrdiť) neopakovateľný zážitok.

Táto rybačka nám jednoducho priniesla na úvod sezóny aj to, čo sme si nedokázali predstaviť.

by Nicol SEESEE

Ak by ste chceli podporiť Nicol v jej tvorbe, kliknite na obrázok nižšie: