Málo kedy sa stane, že ma nejaká voda uchváti, no tento raz sa to stalo. Tajomná vodná nádrž v srdci kopcov obklopená hustým lesom s neprekonateľnou atmosférou ma na prvý pohľad očarila. Chýry o veľkých kaproch ma sem už nejaký čas ťahali, ale žiaľ som sa sem doteraz nedostal. V prvom rade som si obzrel náš maličký sektor, ktorý vyzeral naozaj zaujímavo. Vľavo sa ťahala kamenná stena hrádze s niekoľkými previsnutými lipami skoro k hladine, oproti súvislý pás stromov nad brehom s výpusťou.
Jediná vec ktorá mi prekážala bola prepadová výpusť, ktorá z jednej strany ponúkala zaujímavé miesta na uloženie montáže, z druhej však prekážku vo vode, ktorá pri zdolávaní môže spôsobiť značné problémy. Okrem toho bolo pred nami len minimálne množstvo zaujímavých miest, tak som sa rozhodol, že jednu montáž vyveziem k protiľahlému brehu a druhú s PVA balíkom bližšie k brehu. Avšak nasledujúcich 24 hodín sme sa k výsledkom nedopracovali a podľa informácií od správcu na celom jazere panovalo ticho hlásičov, aj keď nad ránom bolo počuť niekoľko vyhodení sa kaprov nad hladinu v strede jazera.
V poobedňajších hodinách sme si dali prechádzku okolo vody a bádali po pohyboch rýb. Pri plytšej časti jazera pod konármi hustých kríkov sa ukrývali početné hejná rýb, ale iba malých jedincov. Ale tie zaujímavé zátišia pri brehoch, pri spadnutých a previsnutých stromoch a kríkoch proste lákali na uloženie montáží pod ne. Prevládal vo mne pocit, že ryby sa inštinktívne tiahnu do týchto partií kde vyhľadávajú potravu a vlastne aj kľud. Určite však majú aj svoju trasu, ktorou putujú na svoje potulky a držia sa pri brehoch.
Moje možnosti však boli obmedzené na kamennú stenu s niekoľkými veľkými lipami, s konármi siahajúcimi na hladinu vody. Počas prechádzky som si trocha podebatil so známym na druhom konci jazera, ktorý mi moje tušenia o pohyboch rýb potvrdil a dokonca prišiel a poukazoval mi top miesta pre uloženie montáží. Aj keď som tu bol prvý krát, moje pocity ma od začiatku ťahali na tie isté miesta a aj taktiku som mal nastavenú presne podľa jeho gusta. Jedinú vec ktorú som zmenil bola montáž bližšie k brehu, ktorú som posunul za prepadové teleso s trochou obavy z možného zamotania sa kapra.
Nezostalo nič iné len čakať. Pred večerom som sa vybral na zakŕmenie miest, čo bolo fakt zaujímavé. Nepamätám si na nič takéto jednoduché a priame ako prechádzka s vedrom na hrádzi a v jednoduchom nahadzovaní kŕmiva na vzdialenosť dva metre od brehu. Toto mi pripomenulo jedno video, na ktorom som videl kaprára umiesťovať montáže do výklenku, asi pol metra pod vodou v betónovej stene. Bolo to trocha bizarné, že kapre práve tam hľadali svoju potravu, ale fungovalo mu to. Na kamennej stene v celej dĺžke bola pod vodou akási rímsa, avšak kačky vysávali všetku potravu, ktorú tam našli, takže toto miesto som aj hneď odvrhol.
Neskoro večer sa mi ozval hlásič a vybehol som podvihnúť prút. Záber od prepadu na malú popku nasledoval silný ťah ryby, avšak kým som nasadol do člna, kapor sa vypol. Nevedel som tomu uveriť. Proste neskutočné sklamanie. Vyviezol som znovu montáž a ľahol som si. V noci sa zobúdzam na ďalší záber, tentoraz na druhý prút. Ryba s ráznou silou bojuje o svoju slobodu a ja premýšľam či si sadnúť do člna, alebo sa ho pokúsiť zdolať z brehu. Správaním sa tohto jedinca som si nebol istý ani tým, či to je vôbec kapor.
Našťastie smeroval na voľnú vodu, tak som ho zdolával z brehu. No o každý milimeter vlasca som s ním bojoval, až kým nebol predo mnou. Víťazstvo ale ešte nebolo vôbec isté. Kapor sa pokúšal za každú cenu zbaviť sa môjho háčika, avšak ten sedel perfektne. Ručne doostrený háčik ukázal svoj potenciál a zmysel. Pocit istoty ma zalial iba asi po pol minúte po jeho podobratí. Môj prvý bojovník z tejto vody ležal na podložke s nádherným sfarbením. Niekoľko dlhých minút sme si ho poriedne prehliadali. Odložil som ho do vážiaceho saku na ranné fotenie a užíval si pocit úspechu.
Aj keď to bol môj jediný kapor tejto výpravy, toto jazero a jeho atmosféra mi určite ešte nejaký čas pobudne v mysli.
by Peter Dubík