Nová nádej
Po neúspešnej a chladnej výprave na rieke, sme sa s mojím parťákom rozhodli, že namiesto toho aby sme to celkom zbalili, dáme si ešte odplatu na blízkej stojatej vode. Zmrznutí na kosť sme sa pobalili a pohli sa ďalej. Slnko nás v autách príjemne ohrievalo a po niekoľkých dňoch počuť rádio bolo príjemným spestrením našej cesty. Na jazero sme dorazili na príjemné slnečné poludnie a dali sme si prechádzku okolo, aby sme si mohli vytipovať miesto na chytanie. Na východnej strane jazera bolo príjemne, avšak my sme si vybrali miesto na západnej, veternej časti, keďže sme vedeli, že ryby sa tu častejšie zdržujú.
Nové miesto
Jazero je typické tým, že je zarastnuté trstinami za ktorými sa nachádzajú kríky, ktoré slúžia kaprom ako útočisko a málo kedy opúšťajú tieto miesta. Samozrejme ak tu nemajú dostatok potravy, vychádzajú na potulky, avšak najčastejšie v noci. Dno jazera je tu na celej ploche prevažne zanesené nánosmi, konárikmi a časťami rákosia, preto je tu dôležité nájsť si tvrdé miesta, ktoré nám poslúžia na uloženie montáží. My sme sa však rozhodli pre inú taktiku, keďže sme obaja začínali na vodách, ktoré si vyžadovali presné nahadzovanie a kŕmenie. Priznám sa ani som netušil ako mi takýto štýl rybolovu chýbal. Vybalovať sa nám veľmi nechcelo po nedávnom zbalení sa, avšak našli sme v sebe dosť síl a dali sa do toho. Našťastie sme mali možnosť zaparkovať auto hneď vedľa táboriska. Namiesto bankstickov som si vybalil malý stojanček, ktorý je na takúto vodu ideálnou voľbou a začali s oťukávaním protejšieho dna. Susediaci rybári na nás nechápavo pozerali, ale aj to je súčasťou tohto remesla. Niekedy odlíšiť sa je jedinou vecou, ktorá nám prinesie dlho očakávaný záber.
Taktika
Na prieskum som použil moje trojmetrové boiliesové prúty s ktorými som chytal, avšak nahadzoval som iba s olovom bez nadväzca až pod rákosie na zistenie tvrdosti dna. Treba vedieť, že tu korene rákosia nesiahajú až na dno jazera a majú pod sebou dostatočný priestor na pohyb a úkryt rýb. Pokúšal som si vybrať niekoľko miest a po tomto kroku som vlasce naklipoval, aby som mal stále nastavené vzdialenosti na náhod. Samozrejme po vložení prútov do stojana mi zostalo ešte niekoľko návinov ak by sa dostavil razantný záber. Oproti môjmu bežnému chytaniu som vlasce mierne uvolnil aby olovenka určite ležala na dne v plnej dĺžke. Nadväzce som použil na jeden prút bežný Knotless knot rig z 0,35mm fluorocarbónu s háčikom Continental a rovnátkom, dĺžky asi dvadsaťpäť centimetrov a druhý prút som osadil Ronnie Rig-om s Gardner Rigga háčikom veľkosti 4 na vlasci Korda Mouthtrap, ktorý je ako drôt.
Nástrahy
V aute som mal nabalené iba dve sáčky boiliesov a niekoľko Pop-upiek. Vybral som si novinku na tento rok, Salmon&Peach od Nikla, ktorý už tento rok dokazoval svoju chytľavosť. Takisto na boiliesy od tohto výrobcu sa tu už niečo vytiahlo, aspoň čo viem. Boilies MGS, 68 tu väčšinou fungujú celý rok a takisto niekoľko boiliesov sladkých ovocných príchutí. Takže na Blow-back rig poputoval Salmon&Peach s popkou banánu nadipovanej v esencii s tou istou príchuťou a na Ronnie-Rig 18mm popka Salmon&Peach, ktorú som tiež trocha zvýraznil esenciou, aj keď jej to veľmi nechýbalo. Obe miesta som sa pokúšal zakŕmiť čo najpresnejšie bodovo kobrou. Vietor mi v tom nepomáhal ale na to som už zvyknutý. Vzdialenosť nemohla byť vačšia ako 40 metrov, takže to nebol problém. Nakŕmil som asi kilo boiliesov na začiatok, pol-pol kila na každé miesto. Rozmýšlal som či by nebolo lepšie na večer ponechať miesto bez kŕmenia a na deň tam niečo nasypať, aby boli ryby nútené aj cez deň vychádzať z bezpečia kríkov a rákosia za potravou.
Relax
Chvíle po nahodení sme si využili na poukladanie svojich vecí a príprave jedla. Dostal som pohnútku trochu si spraviť poriadok vo svojom Rig-boxe (Chaos-box), ale keď som ho otvoril pochopil som prečo som na to doteraz nemal chuť a hneď som ho aj zatvoril a odložil. Popravde, povalujú sa mi v ňom nadväzce, ktoré som robil niekedy cez zimu a nikdy som ich nepoužil. Mám taký pocit, že ich ani nikdy nepoužijem. Vyhladovaný sme si sadli a dali sme si niečo pod zub, pričom sme si užívali jarnú slnečnú prírodnú scenériu v tieni brestov. Pri príjemnej káve sme pozorovali vetrom zvlnenú hladinu jazera a premýšlali nad miestami kade sa kapre možu potulovať. Raz za čas sme počuli žblnknutia za rákosím niekde v kríkoch a čakali či naša taktika bude fungovať. Obaja sme však boli presvedčený, že záber bude iba za tmy. Na konci jazera sa stále pracuje na rozšírení vodnej plochy posúvaním plávajúcich ostrovov s rákosím, čo nám mohlo byť na úžitok, keďže nám mohli z týchto miest priplašiť nejakých kaprov. V jazere žije pekný počet exemplárov cez desať kíl, avšak na volnej vode o sebe nedajú vedieť. Neostalo nám nič iné ako čakať a dúfať.
Záber cez deň
Počas predvečernej debaty s pivom „Corona“ v ruke sa mi z ničoho-nič rozozvučil pravý signalizátor. Nechcel som tomu veriť, ale už som bol na polceste k prútom. Zdvihol som prút a cítil som poriadny ťah smerom do rákosia, respektíve pod. Spravil som niekoľko krokov dozadu so špičkou namierenú k nebu a dúfal som, že sa mi kapra podarí obrátiť ku mne. Po niekoľkých dlhých sekundách sa mi to konečne podarilo a kapor bol už na volnej vode. Z toho ako sa správal som usúdil, že to bude z tých tmavých súperov. Zamieril do strany, akoby nazlostený pes na povraze, potom do druhej strany. Dostával som však medzi tým cenné metre vlasca na naviják. Po niekoľko minútovom naťahovaní sa predomnou zjavil na hladine blyšťajúcej sa vody. Trocha som zaváhal, lebo som ešte nevidel či háčik sedí ako má, ale po niekoľkých obratoch som ho uvidel a háčik bol zapichnutý presne tak ako mal byť. Prvý tohtoročný súboj som si poriadne užíval až do konca. Kapra som podobral s pocitom dobre vykonanej práce a dal som ho na podložku. Ryba menších rozmerov s vypaseným bruškom púšťal zo seba strávené boiliesy. Ale to tmavé sfarbenie je práve to, čo mi spravilo ešte väčšiu radosť. V našich vodách sa málo kedy vyskytujú také krásne jedince. Samozrejme sme si spravili niekoľko fotiek na pamiatku a pustil som ho radosťou v srdci.
Chladná noc
Pri príprave na noc som si nastražil nové boiliesy, nahodil, povolil vlasce a nastavil svoje swingre v Elstow-štýle. Takto viem, že aj keď mám pomerne dosť utiahnutú brzdu a zaklipovaný vlasec, ryba má niekoľko metrov pohybu s háčikom v tlamke. Na moje počudovanie moje vytiahnuté boiliesy voňali ako čerstvé. Usadili sme sa do lehátok v Titane a zakryli spacákmi, keďže sa dosť ochladilo. Tradičný carp-talk nám vyrušilo ešte jedno nesmelé pípnutie hlásiča. Môj pes ktorý nám zabezpečoval zábavu sa schúlil do kĺbka na mojom lehátku a zvýšil si gravitačnú silu asi na trojnásobok, keďže ani za svet sa mi nepodarilo vystrieť si nohy v spacáku pod ním. Teplota sa dosť prepadla a blížila sa k bodu mrazu. Pes na spacáku nám to jasne indikoval pravidelným vibračným signalizovaním. V nočných hodinách sme sa zobudili na záber môjho parťáka Lacka, avšak s kaprom stratil kontakt, čo nám bolo neskutočne ľúto. Žiaľ do rána sme sa už záberu nedočkali, aj keď nám ryby oznamovali svoju prítomnosť prevalovaním a šplechotom.
Záber cez deň II.
Nad ránom, keď už bolo trocha vidno som vybehol vymeniť nástrahy, ale rýchlo som to oľutoval. Zima sa mi zakúsila do kostí, tak som sa rýchlo navliekol späť do spacáku. Ďalšie dopoludnie nám ubiehalo rýchlešie ako sme chceli. Začali sme s prípravou na odchod, balili sme si už nepotrebné veci. Na obed sme si upiekli naše ostávajúce špekačky a užívali sme si slnečné lúče, keď v tom sa mi ozval hlásič. Druhý záber za dňa, keď sme to tu vôbec nečakali, tentoraz na Ronnie-Rig s popkou. Scenár ten istý, prút som zodvihol zo stojana do vzduchu, urobil niekoľko krokov dozadu s rukou na cievke. Kapor sa pustil na voľnú vodu a následne si to vyrazil do boku. Hneď ako som ho otočil, vybral sa do druhej strany a bral si vlasec z cievky. Silná ryba, ktorá mi nedávala ani meter vlasca zadarmo, mi robila obrovskú radosť. Pripraveným podberákom som ho nabral a vytiahol z vody. Na podložke sa ukázal, krásny zavalitý kapor tmavej farby. Mal som neskutočnú radosť. Vybral som mu háčik z tlamky a polial som ho vodou. Voda, ktorá je známa tým, že sa tu najviac chytá cez noc mi dala dvoch kaprov za svetla. Spravili sme si niekoľko fotiek a putoval naspäť do vody.
Čas na odchod
Prichádzal nám čas zbaliť to po druhý raz. Krásny jarný deň pri peknej vode, samozrejme sa nám do toho nechcelo. Do poslednej chvíľky sme čakali, že sa ešte dostaví nejaký záber. Lacko si po mojom kaprovi hneď namontoval dva Ronnie-Rigy s popkami, no žiaľ bezúspešne. Mal som z toho naozaj trpký pocit. Prenechal som mu aj moje prúty, ak by ešte nejakému kaprovi ulahodil môj nastražený boilies, a vybral som sa pre auto. Po neúspešných dňoch strávených pri rieke, bola táto krátka rybačka ulahodením. Boiliesy Salmon&Peach aj tu dokázali, že patria medzi to najlepšie a odteraz určite zostanú medzi mojimi obľúbenými nástrahami.
by Peter Dubík