Je to už niekoľko rokov čo sa sem stále vraciam a sledujem týchto úžasných tvorov ako z roka na rok rastú a užívajú si život v prírode. Mám na mysli vodu ktorú mnohí zatracujú, mnohí zas zbožňujú. Je to voda, ktorá mi dala tak veľa ale stále viem, že pre mňa schováva veci, na ktoré si musím ešte počkať. Viem že obsádka kaprov v tejto vode je obrovská a ryby tu dosahujú hmotnosti cez tridsať kíl, avšak toto sú veľkosti o ktorých sa mi ešte len sníva. Viem že sa mi raz podarí túto hranicu prekonať, ale takisto viem že sa nemám kam ponáhľať. 

Cením si každú rybu, ktorá ma obohatí o pekný záber, o pekný súboj, o peknú fotku, o peknú spomienku. Práve pre toto k vode chodím. Stále si pamätám, ako keby to bolo len včera, ako som chytal na jednej našej miestnej vode kde sa kapre tažko chytajú, na záber kapra a následný súboj, ktorý skončil nepremenenou rybou. Mal som toľko adrenalínu v krvi, že som sa ešte istú chvíľu triasol. V súboji kapor vyhral, ale toto k rybolovu patrí. Spomienka ostala. Ale tento rok bude iný! Po niekoľkých vychádzkach som nadobudol silný pocit, že tento rok bude iný ako tie ostatné a aj keď som doteraz pochytal niekoľko pekných rýb, teraz to bude oveľa lepšie. Nie že by som si doteraz neveril, ale mám pocit, že robím všetko tak ako to má byť aby som kapra preľstil. Prvú vychádzku do harsányu som absolvoval koncom marca s partiou kamarátov, s ktorými už nejaký čas brázdime brehy vôd, takže sa poznáme. Každú sezónu si vymieňame poznatky, skúsenosti. 

Prišiel som sem s tým že tu vyskúšam novú nástrahu a aj nový nadväzec. Táto kombinácia mi tu zafungovala na sto percent aj keď prvý záber som nepremenil a ryba mi spadla hneď po zdvihnutí udice. Smola, ale ideme ďalej. Našu session sme mali naplánovanú dopredu a tak sme počasie nevedeli ovplyvniť. Znovu sa nám potrvrdilo, že v určitých obdobiach ryby nie sú pri chuti, alebo obývajú inú časť jazera. Počas tých štyroch dní som ale zdolal niekoľko krásnych kaprov ktorí mi obohatia môj album o niekoľko fotiek. Presne o mesiac sme sa sem dostali zas. Pozval som sem môjho dobrého kamaráta na spoločnú rybačku, ktorý tu ešte nikdy nechytal, takže bol plný nádejí aj keď to zas nevyzeralo na tutovku. Kamoši pred nami končili výpravu iba s niekoľkými zdolanými rybami a s odkazom, vypúšťajú hornú nádrž do tohto dolného a ryby sú hore pri vtoku, tam sa chytajú. Ako naschvál máme miesta obsadené na dolnej časti nádrže. Aspoň, že sme sa sem pozbierali super partia ľudí. Som si istý, že nám aspoň nálada vydrží. 

Tentoraz značný čas trávim na vode vyhľadávaním kŕmneho miesta sondážnou tyčou. Nachádzam prechod bahna do tvrdého dna. Bójka ide tam. Takisto hľadám miesto pre parťáka. Nachádzam taktiež ten istý prechod. Vraciam sa na breh pre kŕmenie. Pripravil som si boiliesy ktoré mi tu pred mesiacom fungovali. Jednoduché kŕmne boiliesy s príchuťou frankfurtskej klobásy ktoré som prelial csl-kom tej istej arómy. Takisto na kŕmne halibut pelety som aplikoval ten istý csl dip. Toto mi fungovalo pred mesiacom tak teraz by to mohlo fungovať zas. Na vlas však našívam už iba boilies ktorý nebol dipovaný. No a ten nový rig. Videl som ho niekde v magazíne, tak som ho naviazal. Volá sa multi-rig Je to kombi montáž, ktorá sa skladá z tuhej dlhej časti buď z fluorocarbónu alebo tuhého monofilu a jemnejšiej časti, pletenky ktorá je preložená na dvojmo a priviazaná k FC albright uzlom. Na pletenku nasúvam kus silikónovej hadičky. Cez očko háčika prevliekam prehnutú pletenku. Na prevlieknutú pletenku nasúvam krúžok na ktorý budem naväzovať vlas. Pletenku prevliekam zas cez hrot háčku a nasúvam silikónovú hadičku na očko háčika. Žiadny uzol na háčiku nie je. Háčik je držaný krúžkom pre vlas. Ak je potrebné, háčik sa dá jednoducho vymeniť. Nie je to až taká jednoduchá montáž ale mne funguje.

A funguje až tak, že mám záber. Zdolávam krásneho kapra ktorý má presne dvadsať kíl. Paráda. Fotíme sa spolu a po chvíli je späť vo vode. Pekný začiatok. Pravidelne prikrmujem zaliatými boiliesmi a peletami. Pridávam trocha partiklu. S kamošmi si dávame večerný carp-talk, ktorý sa ťahá do neskorej noci. Vyčerpaný z dňa a zo zimy sa dávame na odpočinok. Zobúdzame sa na záber parťáka niekoľko hodín po polnoci. Zdoláva pekného kapra ktorý mu skúša jeho výbavu na maximum. Ryba sa dostáva do šáchoria ale za chvíľku je už vonku. Vychádzam z bivaku a pomáham podobrať kapra, keďže parťák si nejako nevie dať rady s ním. Pri podoberaní sa mi objavuje obrovský úsmev na tvári a kamoš to nechápe. Toto je monštrum kámo! Neveriac pozerá na mňa a vraví mi aby som ho zobral na breh. No to určite sám nezvládnem a tak mu vravím aby mi pomohol. Keď ho dvaja dvíhame zas sa pozrie na mňa s nechápavým výrazom a ja sa iba smejem. Toto prasiatko malo presne tridsať kíl. Osobák jak delo. Ani neviem kto sa tej rybe teší viac. Ešte do rána sa nevieme z toho kapra spamätať a tak si kecáme. 

Zobúdzame sa do krásneho slnečného rána. Robím si kávu ktorá nesmie chýbať a sadám si do kresla. Nad vodou sa objavuje ranná para, ktorá pri svetle zobúdzajúceho sa slnka vytvára nádhernú atmosféru. Čo iného si len želať? Na takýto pohľad som sa tešil celú tú dlhú zimu. Máme očakávané bezvetrie, ktoré nám tak chýbalo. Keďže máme apríl, počasie je naozaj nevyspitateľné tento rok. Pred nami tu niekoľko dní pršalo, fúkal silný vietor, no mi sme sa sem dostali za relatívne dobrého počasia. Prvé rána tu boli mrazivé, denné počasie sa menilo z minúty na minútu. Raz som sedel na slnku v tričku a tú ďalšiu som mal na sebe teplý kabát. Apríl ako vyšitý. Aspoň že sme na brehu a chytáme.  Túto session som končil tak isto ako pred mesiacom s ôsmimi zdolanými rybami, z ktorých som mal na začudovanie troch kaprov presne o hmotnosti dvadsať kíl. Zdolával som prevažne za tmy. Niekoľko prekrásnych súbojov si určite zapamätám. A tú parťákovu tridsiatku tiež. Vďaka počasiu si balím všetky veci suché a čisté. Nakladám sa do auta a teraz ma čaká ďalšia cesta za rybami a kamošmi na ďalšej rybačke na Váhu. 



by Peter Dubík