Stále nás to fascinuje a ostáva v nás detinské snívanie, aj napriek tomu, že mnohé z vôd sú už dopodrobna preskúmané a my vieme, čo presne môžeme od tej ktorej lokality očakávať, stále tušíme až cítime niečo neuchopiteľné, staré ryby, ako za detských čias, ktoré sa nedajú uloviť, sú tak skúsené, že nám stále unikajú? Alebo je ich potrava drobná a naše nástrahy sú pre ne príliš tvrdé a objemné? Oboje môže byť pravdou, je o tom napísaných skutočne veľa článkov.
Páčila sa mi jedna myšlienka, na jednej vode žil jeden kapor, mnoho lovcov, ktorí ju navštevovali, sa ho pokúšalo uloviť, avšak podarilo sa to až takmer nováčikovi, ktorý na danej vode nikdy nechytal. Všetci si to vysvetlovali tým, že tam nastal moment prekvapenia, proste iný prístup. A práve to je to, nad čím v súčastnosti uvažujem, na druhej strane, keď si zoberieme, aká je momentálne možnosť v prístupe k informáciam, je ťažké odlíšiť sa nejako markantne.
No ja stále verím, že to možné je a je to téma, s ktorou najviac pracujem túto zimu. Čo všetko viem zmeniť, upraviť, aby som mal navrch, nie len v porovnaní s ostatnými rybármi, ale hlavne preľstiť ryby, ktoré sa roky nechytili, alebo neboli chytené vôbec? Komplexne si rozoberám situácie z uplynulej sezóny. A to čo považujem za najslabšie miesta môjho prístupu k lovu, upravujem a ladím, snažím sa čerpať nielen zo svojich skúseností, ale aj z čo najširších zdrojov. Čím širší rozhľad mám, tým viac viem laborovať. Iste viete, že som zástancom drobných nástrah a pri kŕmení preferujem taktiež rôzne veľkostné a druhové zloženie návnad.
Pomáha to kapre preľstiť, kedže sa mení sila podtlaku, ktorú musia pri jednotlivých sústach vynaložiť, a zároveň sa snažím už podľa, dalo by sa povedať kaprárskej mantry (hlavou dolu), ryby dostať do stavu menšej obozretnosti a maximálneho zaujatia prímaním potravy. Keď som načrtol malé nástrahy, tak myslím naozaj drobné 10 až 15mm boilies a zmes partiklu. Nikdy, ale naozaj nikdy, som sa nestretol s tým, že by vačšia nástraha pomohla selektovať. Uznávam, že vie mať opodstannenie, keď niektoré kapre napríklad po trení vyhľadávajú veľa dostupnej potravy a vtedy fungujú aj vačšie sústa, no ja som nemal problém ich odchytať ani s 15mm silno orezaným boilies.
Keďže vody, na ktorých chytám posledný rok a plánujem chytať aj túto sezónu, sú veľmi čisté, hlboké a chladné, za čo bývam odmenený na naše pomery netypicky tmavo sfarbenými rybami. Veľký dôraz kladiem na čo najnenápadnejšiu a prirodzenú prezentáciu. Mnohokrát sa mi to vyplatilo, ale aj v tejto veci sa dá vždy napredovať. Veľa dobrých rýb mi dal fluorcarobonový návin od Carprus s ktorý chytávam pod brehom prípadne na kratšie vzdialenosti s povolenými vlascami. Zladenie posledného metra je dlho ospevovaná formulka, no nedám na ňu dopustiť a venujem sa, ako farebnému zladeniu, tak potopeniu montáže.
Čo však ďalej, spomínam ako som na jar doslova valcoval s montážou ronie rig a chytil som jedny z najlepších rýb revíru, postupujúcou sezónou v lete však táto taktika prestala prinášať zábery, musel som presedlať na wafters, a neutrálne vyvážené guličky odľahčené korkom, prípadne pop-up zaťažené tmelom, hneď ako bola nástraha vyššie ako 1-2 centimetre nad dnom záberu som sa nedočkal. Až v jednu septembrovú rybačku, s priemernými výsledkami po prvom dni som sa rozhodol nasadiť pop-ups. Nie však na ronnie, ale na line aligner popup rig. Dve ryby v priebehu hodiny, obe dobre cez 15kilo boli dôkazom správneho rozhodnutia.
Pritom voda bola vtedy doslova v obľahnutí rybárov a hod ďalej, ako 20metrov od brehu nebol ani možný. Ja som sa snažil byť nenápadný a vyplatilo sa. Naozaj veľa ludí podceňuje výber a správne uviazanie montáže. Pokrútené hadičky proti zamotaniu, trčiace do stĺpca, predimenzované šnúrky, aj nástrahy a čakajú na godota. Nástrahy sú mimo montáže a miesta veľmi podstatnou časťou skladačky, pri tom mieste sa zastavím. Stále sa snažím riadiť heslom, že 98percent úspechu je v správnej lokalizácii, áno je to možno trochu pritiahnuté za vlasy pri tých percentách, ale je to veľmi dôležité, vedieť sledovať vodu, pritom to neni vôbec také zložité, sú to divé zvieratá a tak sa aj správajú.
Je zvláštne prirovnať kapra k diviakovi, kačici alebo srne, no základy ich správania sú totožné. Majú svoje trasy, miesta, kde sa chodia kŕmiť a kľudové zony, kde sú nerušené a cítia sa byť v bezpečí. Vždy sú v miestach, kde im je najpríjemnejšie a nemajú ďaleko k potrave. A zvyšok, sledovať vodu, či už zo stromu, alebo len čakať, na akom mieste sa objaví nejaká známka kaprej aktivity. Spať k nástrahám, mám obdobia, kedy im nevenujem veľkú pozornosť a vytiahnem iba boilies zo sáčku, niekedy však rád skúšam, najma na vodách, kde je veľký rybársky tlak a robím si do zásoby svoje vlastné boilies, cork wafters alebo pop ups.
Pri vlastných nástrahách totiž viem ovplyvniť veľa faktorov, ako je rozpad, prispôsobiť obsah oleja podľa teploty vody, zvýšiť, alebo naopak ubrať esencie, zvýrazniť či zjemniť štruktúru, pridať tzv. crunch efekt. Je to niekedy veľká výhoda. Samozrejme sú to základy a táto téma je extrémne obšírna. Slnko pomaly zapadá robím poriadok v peračníkoch prebrusujem háčiky a sezóna je o ďalší deň bližšie, keď som spomenul háčiky, rybár, ktorého rád čítam Oz Holness v jednom článku vyhlásil, že brúska háčikov je jedna z najlepších inovácií posledných rokov, a dávam mu za pravdu, áno brúsim aj nové háčiky z balenia, evidentne som pozoroval, že som pichol viac rýb, iný argument nepotrebujem. Už ostáva iba veriť, že ľady povolia a zase budem naháňať sny, z ktorých sa pár snáď premení na skutočnosť.
by Jakub Trimay
Originálny článok si môžete prečítať tu: https://jakubtrimay.wordpress.com/2019/01/03/zimne-vecery/