Príchod jari je pre väčšinu rybárov významným okamihom. Obdobie, na ktoré všetci netrpezlivo čakáme. Dni sú dlhšie, teplejšie, snehu je čoraz menej a z jazier konečne mizne ľadová prikrývka. To už je jasným signálom blížiacej sa rybačky. Neviem ako vy, ale po tej dlhej zime mám Youtube ako domovskú stránku v prehliadači a Google u mňa nevyhľadáva nič iné ako „ryby, rybolov, kaprárina a pod..“ Výplatu miniem ešte skôr ako príde a konečne začínam chápať vtipu: „Vieš ako sa môže stať rybár milionárom? Tak, že začne ako bilionár.“ Áno toto je jar u mňa doma. Závislá na rybárskych e-shopoch a Youtube videách.
Avšak táto jar bola v niečom iná a výnimočná. Stali sme sa rodičmi. Vždy sme si hovorili, že keď budeme mať raz deti, tak chceme urobiť maximum, aby boli od malička na rybách a budovali si vzťah k prírode. A tak prišla realita a my sme sa vydali na našu prvú rodinnú rybačku aj so 4 mesačným Adamkom, smerom k nášmu obľúbenému jazeru. Keď som si pred výpravou robila prieskum u iných rybárskych rodín, na čo sa sústrediť, na čo si dať pozor a aké sú odporúčania, tak väčšina sa zhodla v dvoch veciach – zabezpeč si dostatočne veľký, priestranný, odolný bivak a nauč svoje dieťa čím skôr plávať. Na plávanie máme ešte trošku času a tak sme zatiaľ vymenili náš dvojmiestny bivak za priestranné Gazebo, ktoré sme si zakúpili v našom obľúbenom MMrybárstve. A výlet sa mohol začať.
Vždy som mala pocit, že máme extrémne veľa rybárskych vecí a ešte viac „harabúrd“, ktoré sme jednoducho museli kúpiť, lebo…, no využili sme ich tak nula až jeden krát. Avšak, až teraz som skutočne pochopila ako vyzerá extrémne veľa vecí a zbytočností na jednej kope. Hračky, detské lehátko, kočík, oblečenie (nie jedno ale desiatky pre prípadne „nehody“) a tak by som mohla pokračovať ešte dlho. A musím povedať, že sme brali naozaj iba „nevyhnutné“ veci. Takže zmena číslo 1 v rybačke s dieťaťom a bez neho? Pripravte sa na ešte plnšie auto, ešte viac vecí, ešte menej miesta v bivaku. Keď sme mali bivak postavený a plne zariadený lehátkami, spacákmi, organizérom (inak tento organizér odporúčam všetkými desiatimi či máte dieťa alebo nie) a podobne, pustili sme sa do skladania stojanu a udíc. Poviem vám, nikdy som nevedela koľko vecí vie človek robiť naraz až kým neprišiel tento drobec. To, že neustále niečo “blabocete“, spievate, prípadne sa popri bežnom partnerskom rozhovore obaja pohupujete v bokoch, ako keby ste mali na rukách malého a snažili sa ho upokojiť, je jedna vec. Ale pripravovať udice na nahodenie, viazať nadväzce, chystať návnadu, popri tom prebaľovať dieťa, čítať mu knižku, hrkať hrkálkami a do toho všetkého sa stále usmievať, aby ste vzbudili pocit, aká je to celé vlastne zábava, je vec druhá. Ale podarilo sa. Udice sme úspešne nahodili a teraz už len čakať. Vtipkujem. Teraz už len…milión iných vecí.
Avšak jediná možnosť ako viete robiť aj niečo iné ako byť na plný úväzok rodičom, je iba keď sa vám podarí vašu ratolesť uspať. A tu máme zmenu číslo 2 a zároveň moje odporúčanie vám aj samej sebe – všetko, čo viete si pripravte doma! Pretože času kedy môžete na brehu riešiť nadväzce, viazať PVAčky a pod. je veľmi málo. A to ani nehovorím o nejakom vymýšľaní, kreativite a inovatívnosti. Tie si budú musieť chvíľku počkať. Neviem aké máte dieťa, ale tomu nášmu stačí maximálne hodinka súvislého spánku. A tak hneď ako zaspal, začal sa náš maratón. Viazanie PVAčiek, viazanie nadväzcov, zakrmovanie či prehadzovanie. Hodinka spánku ubehla ako voda a vy ste opäť plnohodnotným rodičom, rybárom, zabávačom, kuchárom, jednoducho všetkým a najlepšie naraz.
Je to tu, prvý záber tejto výpravy. Rýchlo hľadáte kam môžete šupnúť dieťa aby sa mu nič nestalo, počas toho ako budete ťahať rybu. Najrýchlejšia voľba je kočík. Šup ho tam, hrkálku nad hlavu a ide sa ťahať rybu. Neviem či to to malý Adamko vždy nejako cítil alebo horel zvedavosťou ako jeho rodičia, ale vždy keď bol záber, tak bol až vo výnimočnom kľude. A tak sme si mohli naplno užiť takmer každý súboj. Prvý kaprík je na brehu, žiadna veľká váha, ale poviem vám, že po tých mesiacoch bez rybačky a po tom ako náročná vie byť rybačka s dieťaťom, ste extrémne vďační za čokoľvek. Ešte sme nestihli ani prehodiť udicu a zrazu je tu druhý záber. Pekne sa nám to rozbieha. Zatiaľ, čo „Veľký“ Adam vyťahuje rybu, ja s Adamkom na rukách mu vysvetľujem, ako takáto rybačka celá funguje. Nie, žeby tomu rozumel ale viete ako, na učenie nie je nikdy skoro. Uprene obaja pozorujeme tatina ako vkladá do podložky krásneho lysca. Jednou zo základných činností, čo 4-mesačné dieťa robí je, že všetko chce chytať. A tak prečo nie? A už je kaprík Adamkov. Je to krásne sledovať ako sa tou malou ručičkou prvý krát dotýka veľkého kapra. Ktovie, čo sa tak môže honiť tou jeho hlavičkou. S veľkou pravdepodobnosťou sa z toho ja s jeho otcom tešíme omnoho viac ako krpec samotný. Ale to už tak asi býva. Za celé tri dni sme pochytali niekoľko krásnych kapríkov odhadom okolo 10kg-15kg. Napriek tomu, že ani jeden z nich nebol kapitálny úlovok, tak na začiatok tohtoročnej sezóny sme boli viac ako spokojní. Svoje osobné kaprárske rekordy sme si s Adamom neprelomili, ale za to Adam junior si ten svoj vytvoril už v 4 mesiacoch. To nemôže povedať len tak niekto, nie? Teraz už len počkať, kým si ho prelomí na svoju vlastnú udičku a vytiahne si svoj naozajstný prvý úlovok.
Jednou z výhod takéhoto malého bábätka je, že spí relatívne často krát počas dňa. Nevýhodou je, že väčšinou len približne hodinku. Takže sa ani nestihnete spamätať a opäť sme hore. Keď sme pri tom spánku, tu je zistenie číslo 3. Keď chcete aby vám dieťa dobre spalo – zoberte ho na ryby 😀 Toto bolo asi pre nás najväčšie prekvapenie a zistenie. To dieťa prespalo skoro celú noc, tak neuveriteľne tvrdým spánkom, ktorý sme ešte predtým nevideli. Čerstvý vzduch? Rozhodne! Na internete na vás striehnu mnohé cestovné postieľky ale my sme sa rozhodli zobrať kočík, prehodiť sieťku a postieľka bola na svete. A tak sme úspešne zvládli našu prvú rybačku v priestrannom Gazebe. Dve lehátka, jeden kočík, nočné búrky a celkom silný vietor. Keď už zvládol krpec toto, zvládne snáď akúkoľvek noc.
Pokiaľ vás niekoho napadla otázka ako sme riešili nočné zábery a teda aby odposluch malého nezobudil, tak áno, bola to náročná dilema. Problém by ani nebol s odposluchom (teda pokiaľ ste ten typ človeka, ktorému na prebudenie stačí aj vibrovanie) ale oveľa väčšia výzva je obyčajné odopnutie zipsu, keď sa chcete dostať zo spacáku a následne z bivaku von. Nikdy v živote som si neuvedomovala aký hlučný zvuk vydáva taký zips na bivaku. A teda buď budete mať plný bivak hmyzu a necháte odzipsované, alebo sa jednoducho bez zobudenia malého von nedostanete. A keďže toto bola naša úplne prvá rodinná rybačka a chceli sme aby Adamko spinkal, čo najlepšie, rozhodli sme sa vyriešiť našu dilemu nasledovne: v noci nechytať. Áno, je to veľká škoda, ale žiaľ aj toto sú úskalia rybačky s malým dieťaťom. A teda zistenie a zároveň nereálna prosba číslo 4, prosím vás výrobcovia bivakov a zipsov, vymyslite tiché zipsy 😀
Táto rybačka priniesla mnoho nových zistení, naučila nás ešte väčšej trpezlivosti a verím, že aj väčšej pripravenosti na ďalšie rodinné výpravy. Bolo to krásne byť na rybách spolu ako rodina. Miestami aj veľmi náročné a únavné. Dôležité je však zvážiť si, čo je pre vás tou najdôležitejšou prioritou. Veľa rodičov prispôsobuje svoj život novému prírastku a naopak veľa rodičov prispôsobuje ich prírastok svojmu predošlému životu. Za mňa je dôležité nájsť si v tom „balance“ a robiť veci len do takej miery, pokiaľ vám ešte stále prinášajú radosť a potešenie. Pokiaľ vás niečo napĺňa a robí šťastnými, tak si nemyslím, že by malo byť dieťa dôvodom, prečo s tým prestať. Nie vždy to bude ľahké a veľa krát treba vyjsť zo svojej komfortnej zóny, no pokiaľ spomienkový optimizmus stále funguje, tak na to všetko veľmi skoro zabudnete. Jediné, čo si budete pamätať je ten pocit, že ste to dali, ako rodičia, ako rybári, ako ľudia. A tu je teda moje zistenie číslo 5. Áno, rybačka s dieťaťom je možná! A vedzte, že nie je nad ten pocit ako keď sa ráno zobudíte v bivaku, na jednej strane vidíte svojho muža so svojím drobcom a pred sebou východ slnka, ktorý dotvárajú šplechoty vyhadzujúcich sa kaprov.
Ďalšie články od Nicol si môžete prečítať TU.
IG: nicol.seesee
FB: Nicol Seesee
SLOVENSKÁ rybárska značka pre ženy -> SEESEEapparel
by Nicol SeeSee