Niekedy sa nepodarí všetko tak ako si to naplánujeme. Žiaľ tohto roku to platí dvakrát. Tešíme sa na pobyt v prírode, plánujeme si taktiky, nástrahy, niekedy aj počasie. No niekedy to vyjde celkom inak. Chystal som sa tento rok navštíviť niekoľko vôd, ktoré ma zaujali, alebo ich už tradične navštevujem, no bol som nútený svoje plány zmeniť. Svoje termíny v maďarsku som už dávno zrušil, no na poslednú chvíľu som mal možnosť zachytať si v novembri na jednej vode. Už keď sa nemusím vybalovať a zbalovať v daždi mám dobrý pocit. Človek si ale niekedy nevyberie. No po príchode na jazero nás privítalo počasie bez dažďa. Skoré jarné a neskoré jesenné výpravy majú niečo do seba. Či už prírodou, tichom, alebo minimálnym počtom rybárov na brehoch. Jednoducho, pohoda pre dušu. Mám to proste rád. Opadané lístie zo stromov, studená voda, krajinka pripravená na obdobie zimy. A trojica prútov pripravená na poslené pokusy zdolania našich vysnívaných kaprov.
Začali sme, ako inak, preskúmavaním dna, kde som predovšetkým hľadal prechod z mäkkého podložia do trvdšieho. Pri zavážaní som mal istotu dobre ležiacej montáže a presnosti kŕmenia. Nezostalo nič iné ako čakať. Miesta sme mali asi na 130 metrov od brehu, kde sme zvykli chytať celý rok. Stále ma však lákala bočná príbrežná lokalita, kam celý rok nikto nenahadzuje. Nebolo by to prvý krát, že by som to skúšal na tom mieste, avšak za tie roky toto miesto prinášalo naozaj minimálne množstvo „ovocia“, a aj to iba malé jedince. Zatiaľ som to zavrhol, veď som mal niekoľko dní pred sebou. Najlepšia taktika je tá odskúšaná, ktorá funguje. V malej kabínke pri vode už vládlo príjemné teplo. Mali sme čas na oddýchnutie si od každodennej rutiny a hluku a v hlave sa zamerať na chladnú jesennú rybačku. Keď som, už v tme, vyšiel von, privítala ma všadeobklopujúca biela temnota. Výhľad iba na mólo s člnom a stojanom s prútmi, ktoré nemo smerovali do neznáma. Ticho hlásičov trvalo dlhšie ako sme si želali. Ráno k nám už prenikali slabé známky slnečných lúčov a dalo sa predpokladať, že cez deň už aj niečo uvidíme. Montáže boli na miestach perfektne uložené. Nemal som ich prečo premiestňovať, zatiaľ.
V poobedňajších hodinách som vytiahol pravý prút a skúsil niečo iné. Našil som na ňu Pacific Tunu a pridal rozdrvené boiliesy do PVA pančuchy. Túto montáž som už nedával na zakŕmené miesto. Zaviezol som ju trochu nabok, kde sme štandardne nechytali. Toto miesto je špecifické hrubšou vŕstvou bahna, ktoré tu väčšinou nefunguje. Ak však žiadne miesta nefungujú, žiada to zmenu. Po stránke boiliesov, viem že tu najlepšie idú guľky s korenistými príchuťami. Niežeby tu nič iné nefungovalo, ale korenisté boiliesy sú tu topka. A žiadne Popky. Maximálne na odľahčenie nástrahy. Večernou tmou sa náhle rozozvučil hlásič. V týchto podmienkach si musím dávať naozaj veľký pozor aby som sa veľmi neponáhľal. Klzké mólo už prekvapilo nejedného kaprára. Pomaly som podvihol prút, na ktorom som cítil menšieho kapra. Aj keď to nebol miestny mohykán, mal som z neho radosť. Prvý kapor na podložke v tomto ročnom období, po dni čakania v tejto belobe nám skutočne spestril deň. A hlavne nám ukázal akým smerom by sme sa mali posunúť. Hneď ako kaprík putoval späť do vody, sadol som si, v ruke s Krushou a začal drtiť boiliesy, ktoré som pripravoval do PVA pančuchy. Na zintenzívnenie som prilieval Hot Chorizo Extract, ktorý dodával neskutočne korenené atraktory do tejto drte.
Je ťažké zriecť sa nutkania dosiahnúť čo najväčšiu vzdialenost montáže od brehu, hlavne ak na tejto vode poväčšine platí, čím ďalej, tým väčšia šanca na úspech. Nasledujúci deň som vymenil zavážku za odhoz. Proste tu je to klasika. Zavážať sa tu väčšinou nesmie, okrem jesenných mesiacov. Vedel som, že takto nedosiahnem také vzdialenosti, ale ani vyvážka nefungovala ako som očakával. Nefungovala vôbec. Viem, že toto nie je žiadna zväzová lokalita, ale mal som pocit, hlavne v tej hmle, že som na nejakej malej riečke, kde dosiahnuť záber je nesmierne ťažké, ba až niekedy nemožné. Odporcovia platených revírov si na mne môžu kľudne zgustnúť, no ja to vidím trochu inak. Na všetko existuje viacero pohľadov. Môj pohľad tkvie predovšetkým v rešpekte prírody a živočíchov, ktoré v nej žijú, a iných susediacich rybárov, ktorí môžu byť niekedy otravný, ale aj priateľský. Ide o to aby sme si to užili a dostali sa do tzv. „Flow“ efektu. Ak sa zamyslím, kaprárina ma zoznámila s množstvom zaujímavých ľudí, spoznal som množstvo nových priateľov s ktorými sa venujeme spoločnému koníčku. Toto je podľa môjho názoru podstata kapráriny. Aj na tejto vode som sa zoznámil s niekoľkými vynikajúcimi kaprármi, od ktorých som si odniesol niekoľko užitočných rád, alebo trikov. V podstate tu som nevidel nikoho chytať s PVA balíkom, až do poslednej výpravy. Teraz som to praktizoval po dlhšom čase aj ja.
Nasledujúci deň sa niesol v znamení celodenného grilovania. Naše značné zásoby sme nechceli voziť domov a tak sme si užívali pobyt na čerstvom vduchu s vynikajúcim jedlom pri vôni grilu. Po skorom západe slnka sme ešte ostali nejakú chvíľu vychutnávať si chladný večer na brehu, no po chvíľke sme sa stiahli do zateplenej kabínky. Niekoľko hodín na to, nás zo sledovania seriálov prebudil hlas, na ktorý sme tak dlho čakali. Hlásič si veselo vyhrával svoju prerušovanú tóninu v sprievode blikajúcej LED-ky, naznačujúc plynulú jazdu. Ani neviem ako som sa dostal von, ale mal som v ruke prút a súperil som s kaprom. Určite mi dáte zapravdu, že počas zdolávania plynie čas celkom inak ako normálne. Netušil som ako dlho to trvalo, ale pomaly sa mi zarývali momenty z toho súperenia do mojej pamäti. Ani som si nevšimol že som vonku v chladivom počasí iba v tričku. Nevadilo mi to. Bol som celkom odrezaný od vonkajších vplyvov. Okrem kapra na konci mojej montáže som nevnímal nič iné. Po nejakom čase sa kapor ocitol v podberáku. Bol to nádherný lisec s niekoľkými malými šupinkami pri chvostovej plutve. Nebol to z tej sady obrov, no mal som z neho obrovskú radosť. Bola to posledná noc našej výpravy a nemohla skončiť lepšie ako spomienkou na tohto jedinečného kapra. Plán bol splnený.
by Peter Dubík