Konečne jeseň. Čakal som na toto obdobie od začiatku jari. A zrazu je tu. Cez leto som sa dostal k vode iba raz, no teraz prišiel čas na trochu chytania, keď je už väčší kľud na brehoch, noci sú už dlhšie a chladnejšie. Vybral som sa na neďaleký rybník, ktorý skrýva nespočetné množstvo silných kaprov. Problémom však je, dostať sa cez desať kíl, keďže táto voda vyniká nespočetnými prekážkami a nedostupnými miestami pre kaprárov.
Brehy posiate krami a plávajúcimi ostrovmi rákosia. To sú tie miesta, kde si kapre nachádzajú svoje útočiská a málo kedy vychádzajú na voľnú vodu. Pri peknom počasí, hlavne cez víkend sa na brehoch usádzajú skupinky rybárov, ktorý k smelosti kaprov taktiež nenapomáhajú. Jedinou možnou taktikou tak zostáva, chytať čo najbližšie k rákosiam a dúfať, že kapre si nenájdu nejaký konár alebo koreň do ktorého sa zamotajú.
Príjemné jesenné počasie so slabým severovýchodným vetrom, padajúcimi hnedými listami zo stromov, dotvárali atmosféru na brehu tajomnej vody. Svoj malý bivak som si rozložil na neveľké mólo pod urastlý buk, ktorý sa nakláňal nad hladinu vody. Prúty na dosah, pre čo najrýchlejšie manipulovanie s nimi pri zábere. Bez predného panela som mal nádherný výhľad na vodu lemovanú rákosím a kríkmi, za ktorými sa týčil rad stromov, ktoré narúšali výhľad na horizont.
Ako prvé putovali do vody dve montáže s 360° Rigom s bielou a ružovou popkou. Tretí prút som opatril Line Aligner montážou so snowmanom. Samozrejme, ako tu stále, pred nahodením som si prehodil miesta bez montáže a zaklipoval vlasec, aby som chytal stále na tie isté miesta. Kŕmenie tentoraz pozostávalo výlučne z boiliesov Squid Cranberry, ktoré som kobroval. Aj keď som mal možnosť svoje kŕmenie a nástrahy zaviesť loďkou, chcel som vytvárať čo najmenej rušivých podnetov na vode.
Pred zotmením to začalo. Ako vždy. Kapre začali vychádzať zo svojich úkrytov za potravou. Moje 360°-ky fungujú bezchybne a ťahám jedného kapra za druhým. Silné ryby inštinktívne vyvýjajú ťah späť do svojho útočiska pod rákosie. Našťastie hrubý vlasec a pomerne dosť utiahnutá brzda na navijaku im nedávajú veľa priestoru na pohyb a po niekoľkých sekundách ich obraciam na voľnú vodu. V tej chvíli opadáva napätie vo mne.
O jednej v noci vyťahujem poslený prút na ktorý som mal záber. Desať zdolaných kaprov, pekných, silných jedincov, no žiaľ ani jeden nad desať kíl. Je čas si trochu pospať. V nedostupných kríkoch je počuť ako kapre vyskakujú, no bez šance na ich ulovenie. Pri prvom svetle nahadzujem svoje montáže späť. Zábery pokračujú až do deviatej doobeda, keď sa ryby stiahnu do svojich nedostupných úkrytov.
Produktívna noc, správna voľba miest, správna voľba nástrah, účinné montáže, takto vyzerá perfektná krátka jesenná rybačka na brehu krásnej vody. Padajúce lístie, klopkajúje žalude na strope môjho bivaku a veľa krásnych, ale hlavne silných rýb je presne to, na čo som čakal. Príjemný posed pod stromami, s chutnou kávou v ruke, s výhľadom na vodu a moje prúty, to je spomienka, ktorú si určite uchovám na dlhšiu dobu.
by Peter Dubík