Prvá jarná výprava má veľký význam asi pre každého kaprára. Pre mňa je to pojem, ktorý vo mne vzbudzuje nedočkavosť, očakávania a v neposlednom rade pocit voľnosti a slobody. Čaká nás niekoľkodňová session a preto sa pripravujem už niekoľko dní dopredu. S parťákom sme sa dohodli, že navštívime vodu v Maďarsku, na ktorej som ešte nechytal. Síce som mal o nej informácie, ale vidieť vodu a počuť o nej, je niečo celkom iné. Vodná nádrž ukrytá medzi kopčekmi s kryštálovo čistou (pitnou) vodou s hĺbkami od 0-22 metrov je niečo, čom som zatial zažil iba na jazere Szűcsi. Naskladali sme sa do môjho carpmobilu a vyrazili. Cesta nám netrvala dlho a už sme sa ocitli na brehu tejto nádrže, kúpili si lístky, vybrali lovné miesto a začali s rozbalovaním. Keďže toto bola prvá viacdňová rybačka, tak to bol iba niekoľko minútový boj. Cesta okolo nádrže je pekne upravená, keďže naokolo sa nachádzajú chatky miestnych a dokonca aj pláž. Príjemným prekvapením bolo, že sme mali k dispozícii aj elektriku na neďalekom stožiari. V tejto modernej dobe si nabiť mobil alebo čelovku je užitočná vec.
Vybrali sme si miesto s vyšším brehom, niekoľkými stromami, rákosím na oboch stranách a príjemným štrkovým brehom. Naše bivaky sa ocitli hore pri ceste a tak sme mali dokonalý výhľad na vodu a krajinku okolo. Ako prvé sme vyrazili na vodu člnom presondovať vodu, ktorá sa javila na našom okolí bez nejakých zaujímavostí a prekážok. Zaujímavou bola akurát hĺbka, ktorá od brehu klesala celkom drasticky. Na asi osemdesiatich metroch sme mali osem metrovú hĺbku, kde sme si aj položili H-bójky a rozkŕmili boiliesmi Chilli-Spice, čo mi v skutočnosti voňali ako maďarská klobása. Vyviezli sme si montáže a začali s prípravou jedla. Pritom sme si všimli, že susedný rybár ťahá rybu a tak sme sa po jedle vybrali, že si s ním podáme ruky. Miestny príjemný kaprár, ktorý tu chytá skoro celý rok, keďže býva v neďalekej chatke. Poskytol nám nejaké informácie o vode, obsádke kaprov a taktiež nám daroval za hrsť jeho boiliesov, na ktoré úspešne chytá. S trochou nevôle sme si ich na jeden prút našili a čakali. Asi po hodine sa aj záber dostavil a môj parťák Lacko si užíval súboj so silným kaprom okolo desať kíl. Peknému kaprovi sme sa riadne tešili, prezreli ho a po pár fotkách pustili naspäť do vody.
Premýšlali sme nad vyskúšaním Zig-rigu cez deň a Lacko si už pripravoval svoj šesť metrový nadväzec s dymiacou popkou. Priznám sa táto voda ma na začiatku neočarila. Otvorené vody bez zarastených brehov s chatkami naokolo a pohybom ľudí, nie je to o čom snívam. Ale keď som už tu, tak sa pokúsim si kvalitne zachytať. Cez deň sme spravili niekoľko záberov od kaprov okolo desať kíl, čo bolo samozrejme príjemné, ale väčších kaprov sme sa nedočkali. V noci sme zábery nemali, čo nebolo pre nás prekvapením, keďže nám to tu každý spomínal. Aspoň sme sa kvalitne vyspali na čerstvom vzduchu. Skoro ráno už tradičná rutina kŕmenie a výmena boiliesov aj s nadväzdcami. Vo vode so štrkovým dnom sa teflónové háčky dosť rýchlo otupovali, tak sme ich menili pri každej výmene nástrahy. Slnko nám už pomerne silno svietilo ponad hlavami a v tom sa mi rozozvučil signalizátor. Pri nadvihnutí prútu som cítil, že je na druhom konci silnejší súper, tak som si hneď sadol do člna a putoval na vodu zdolať svojho kapra. Akonáhle som sa nad neho dostal, súboj sa mohol začať. Ryba si brala metre silónu a nechcela sa poddať sile, ktorá ju ťahala k hladine. Pozrel som z člna dole a uvidel som kapra na konci mojej zostavy ako zápasí o svoju slobodu. V hĺbke skoro osem metrov.
Bolo to niečo neskutočné, zdolávať rybu z hĺbky a pritom ho pozorovať ako nevzdáva svoj boj a hľadá útek z udice. Parádne preťahovanie trvalo na vode asi dvadsať minút, kým som ho nedostal vysileného do podberáku. Každú sekundu som si ale patrične užil, aj s pohľadom na neho ako pláva v hĺbke s mojou montážou v hube. Po zakotvení sme ho iba prezerali na podložke. Nebol veľký, mal okolo 13 kíl, ale tie masívne plutvy, ktoré mal vo výbave nám dokazovali jeho silu pod vodou. Na podložke, z kapra priam striekal pretrávený klobásový boilies, čo bol pre nás signál, že je čas našiť boilies, s ktorým sme už niekoľko dní kŕmili. A presne tak ako je to napísané, po troch dňoch kvalitného vnadenia sa ryby presťahovali na naše lovné miesto a začali prijímať naše boilies. Samozrejme susedovi sme darovali za hrsť, keďže jemu zábery zrazu ustali. Počas niekoľkých dní sme vyskúšali viacero montáží a boiliesov, ale najväčšou zbraňou pri tejto výprave sa ukázal byť čas a trpezlivosť. Podvečer pri oddychu po dobre vykonanej práci sme sedeli pred bivakmi a obdivovali členitú okolitú scenériu so západom slnka. V mysli sa mi ešte stále prehrával súboj s tou rybou, ktorú som si tak veľmi vychutnal a vtedy sa mi názor na túto vodu zmenil.
Už som nevidel pustú vodu s chatkami naokolo, ale vodu, ktorá je obklopená nádhernou krajinkou a hlavne vodu, ktorá vie poskytnúť neskutočné súboje ak je kaprár trpezlivý a drží sa svojej taktiky. Posledný deň sa k nám prišiel pozrieť aj majiteľ tohto revíru, veľmi príjemný pán, ktorý nám čo to porozprával o vzniku tejto vody, možnostiach na potápanie, kúpanie, prenocovanie a pre nás asi najzaujímavejšie o obsádke tunajších kaprov. Vo vode vraj žije niekoľko jedincov cez dvadsať kíl, ale väčšinou sa ukrývajú okolo potopeného autobusu a iných prekážok vo vode. Rybačku na tejto vode sme si poriadne užili, zdolali niekoľko pekných kaprov a zoznámili sa s niekoľkými príjemnými ľuďmi. Cestou domov sme sa ešte zastavili a dali sme si naše obľúbené KFC s chutným espresom. Koniec výpravy ako sa patrí, ale ak sa bude dať, určite sa sem ešte vrátime.
by Peter Dubík